1/72 Martin Type 166 Late

Prototyp bombardéra Martin B-10 (Martin Type 139) prvýkrát vzlietol v roku 1932 a znamenal veľký technologický skok v konštrukcii vojenských lietadiel. Celokovový drak, zaťahovací podvozok, zakryté motory, uzavreté strelnice a vnútorná bombovnica urobili z B-10 stroj, ktorý rýchlejší ako vtedajšie stíhačky a okamžite zastaral väčšinu existujúcich bombardérov. Táto koncepcia sa stala vzorom pre takmer všetky ostatné bombardéry až do nástupu éry prúdových lietadiel.

Exportné verzie Martina 139 sa rozšírili do mnohých krajín, ale najvýznamnejším zahraničným používateľom bolo holandské letectvo v Holandskej východnej Indii (ML-KNIL). Na základe prevádzkových skúseností sa konštrukcia ďalej zdokonaľovala a vznikol typ Martin 166 s označením WH-3 a WH-3A. Ten dostal výkonnejšie motory Wright Cyclone, mierne sklonené krídlo, upravené chvostové plochy a nový dlhý kokpit a zadný strelecký previs. Lietadlá typu 166 tvorili tesne pred vypuknutím vojny v Tichomorí základ bombardovacích síl ML-KNIL.

Po japonskom útoku v decembri 1941 boli tieto bombardéry intenzívne nasadené pri obrane Holandskej východnej Indie, Singapuru, Bornea, Sumatry a Jávy. Hoci v bojoch s japonským letectvom utrpeli ťažké straty, dokázali uskutočniť niekoľko úspešných útokov na invázne loďstvo. Niekoľko strojov padlo do japonských rúk a niektoré boli neskôr odovzdané Thajsku, kde slúžili až do roku 1945. Martin Typ 166 Late tak predstavuje menej známy, ale historicky veľmi významný bombardér z prvých rokov druhej svetovej vojny. Balenie neobsahuje farby ani lepidlo potrebné na zostavenie.